Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 23.07.2014 22:11:05 

Siluruscarpteam                Borský Mikuláš

Charakteristika kapra
Charakteristika kapra...

Biológia kapra (2. časť)

Tráviace ústrojenstvo

Jednou z najviac prehliadaných tém v hlavách moderných kaprárov je poznanie druhu ryby, ktorú lovia. Každý skúsený rybár vie veľa o návnadách, nástrahách, udiciach, stratégii vnadenia a lovenia, ale jeho vedomosti o samotnej rybe, na ktorú sa zameriava, sú často nedostačujúce. V minulej, prvej časti, sme si pohovorili o histórii, pôvode, anatómii a fyziológii kapra. Dnes pokračujeme biochémiou kapra a jeho tráviacim ústrojenstvom.

V tráviacom ústrojenstve prebieha fyziologický proces – trávenie, t.j. rozklad prijatej potravy do takého stupňa, aby sa všetky živiny mohli vstrebať a využiť na ďalší metabolizmus

v tele. U kapra je trávenie sťažené tým, že potrava nie je predtým mechanicky upravená, prichádza do tráviaceho traktu nenavlhčená slinami a dostatočne nerozdrvená, i keď dochádza k čiastočnej mechanickej úprave pažerákovými zubami.

Trávenie u kapra

Prebieha len v čreve, bielkoviny sa štiepia črevnými proteázami - trypsinom a enterokinázou a z pankreasu do čreva vylučovaným trypsinom. Pri trávení sacharidov pôsobí vedľa enzýmu amylázy ešte enzým maltáza vylučovaná tiež pankreasom. Tuky štiepi lipáza.

Okrem enzýmov vylučovaných tráviacimi orgánmi (endogénne enzýmy) sa u kapra na trávení podieľajú i enzýmy z prijatej prirodzenej potravy (exogénne enzýmy). Prijaté živiny využívajú ryby jednak na udržanie životných funkcii - dávka záchovná, ale i na ďalší rast, poprípade i na ukladanie rezervných látok – to je dávka produkčná. Ak nemajú ryby dostatok potravy, prebieha látková premena zo zásobných látok. Najskôr sa využíva glykogén a po jeho vyčerpaní sa trávi zásobný tuk.

Potrava kapra má obsahovať v správnom pomere všetky základné zložky výživy: bielkoviny, sacharidy, tuky, minerálne látky a vitamíny.

Bielkoviny (proteíny)

Sú základné zlúčeniny živej hmoty. Obsahujú priemerne 55% uhlíka, 21% kyslíka, 17% dusíka, malé množstvo síry a fosforu. Ide o polyméry zložené z aminokyselín pospájaných peptidovou väzbou. Na stavbe každej bielkoviny sa zúčastňuje len 20 aminokyselín.

Bielkoviny môžu vo svojej molekule obsahovať len aminokyseliny - jednoduché bielkoviny, alebo i nebielkovinové zložky (ióny kovov, sacharidy, lipidy) a tvoria zložené bielkoviny.

Vlastnosti bielkovín určuje ich chemické zloženie, štruktúra a molekulová hmotnosť. Pretože majú veľkú relatívnu molekulovú hmotnosť, tvoria pri rozpúšťaní koloidné roztoky. Ide o tuhé látky bez chuti, s rôznou rozpustnosťou vo vode. V roztokoch sú citlivé na koncentráciu solí - pri určitej koncentrácii solí sa vratne zrážajú (vysoľovanie). Silnými minerálnymi kyselinami a soľami ťažkých kovov sa zrážajú nevratne (denaturácia).

Z hľadiska biologickej funkcie sa rozdeľujú na štrukturálne, katalytické, transportné, pohybové, obranné, zásobné, výživové, senzorové a regulačné.

Metabolizmus bielkovín - odbúravanie (trávenie) bielkovín katalyzujú proteázy. Ich základné stavebné zložky, aminokyseliny, sa využívajú na syntézu nových bielkovín, alebo sa využívajú ako zdroj energie.

Na metabolizmus bielkovín nadväzuje metabolizmus aminokyselín. Pri odbúravaní aminokyselín vznikajú východiskové látky na syntézu iných dusíkatých i nedusíkatých látok, najmä amoniak a oxokyseliny. Amoniak sa vzhľadom na svoju toxicitu metabolizuje ďalej za vzniku močoviny.

Na stavbu tela, obnovu opotrebovaných telesných tkanív a tvorbu sekrétu, sú nutné bielkoviny. Bielkoviny, ktoré obsahujú všetky nevyhnutné aminokyseliny sa nazývajú plnohodnotné bielkoviny. Sú to bielkoviny živočíšne obsiahnuté hlavne v prirodzenej potrave. Neplnohodnotné bielkoviny sú tie, ktorým niektoré aminokyseliny chýbajú; sú to prevažne bielkoviny rastlinného pôvodu. Ďalšou dôležitou zložkou potravy sú i dusíkaté látky, tzv. amidy, z ktorých kapor tvorí niektoré aminokyseliny.

Cukry

Cukry - sacharidy, glycidy, nesprávne názvy uhľohydráty, uhľovodany - patria k základným živinám. Slúžia ako zdroj energie pre organizmus, ukladajú sa ako rezervná látka /škrob, glykogén/, ale môžu byť aj stavebnými látkami (napr. celulóza).

Cukry delíme na:

  • 1. monosacharidy a ich deriváty (jednoduché cukry),
  • 2. oligosachararidy a ich deriváty (cukry, ktoré sa skladajú z menšieho počtu jednoduchých cukrov, 2-10-12 jednotiek, napr. disacharidy, trisacharidy...),
  • 3. polysacharidy a ich deriváty (makromolekuly zložené z väčšieho počtu monosacharidov),
  • 4. heteroglykozidy, skladajúce sa z glycidovej zložky a necukrovej zložky – aglykogénu, patria sem napr. glykoproteíny.

Sacharidy zaisťujú kaprovi hlavnú časť energetického prívodu v jeho potrave. Okrem toho, že slúžia ako metabolické palivo, je ich väčšia alebo menšia časť v závislosti od nutričného stavu organizmu a energetického výdaja premieňaná na tuky, alebo sa ukladá v zásobnej forme ako svalový a pečeňový glykogén. Hlavným cukrom buniek a spoločným článkom v medzipremene a transporte sacharidov krvou je glukóza, ktorá je aj stavebnou jednotkou polysacharidov, škrobu, glykogénu a celulózy.

Vzhľadom na to, že niektoré bunky, najmä bunky nervového systému a červené krvinky, dokážu získať energiu len metabolickým odbúraním glukózy, vyžadujú jej stál prívod. Je to jednak prijímanou potravou a resorpciou z čreva, glukoneogenézou, t. j. tvorbou glukózy z aminokyselín, laktátu a glycerolu a glykogenolýzou, t. j. štiepením pečeňového glykogénu.

Tuky

Tuky – lipidy - možno charakterizovať ako deriváty vyšších karboxylových kyselín (vyšších mastných kyselín), prirodzene sa vyskytujúce v živých organizmoch, ktoré sa málo rozpúšťajú vo vode, ale sú dobre rozpustné v organických rozpúšťadlách.

Do skupiny lipidov patria zlúčeniny s rozdielnym biologickým významom:

- niektoré lipidy (predovšetkým fosfolipidy a glykolipidy) majú základnú úlohu pri vytváraní biologických membrán buniek a subcelulárnych štruktúr,

- iné lipidy (predovšetkým acylglyceroly) sú spolu so sacharidmi základným zdrojom energie, privádzanými z vonkajšieho prostredia alebo syntetizovaným v organizme. Význam tohto typu lipidov spočíva hlavne v možnosti vytvárania skoro neobmedzených zásob energeticky bohatých zlúčenín v špeciálnych tkanivách,

- ďalšie lipidy, ktoré sa nachádzajú v tkanivách v nepatrných množstvách, sú súčasťou vnútrobunkových regulačných mechanizmov.

Minerálne látky, vitamíny...

Minerálne látky sú dôležitou zložkou protoplazmy, kostného tkaniva a majú spojitosť s funkciou hormónov, enzýmov a vitamínov. Pri nedostatku minerálnych látok sa nesprávne vyvíja kostra a ryby zle rastú. Prirodzená potrava obsahuje dostatok minerálnych látok. Dôležitou zložkou potravy sú i tzv. stopové prvky.

Vitamíny sú dôležitou zložkou pre fyziologické funkcie, dobrý zdravotný stav a pre lepšie využitie potravy.

Jednou z charakteristických vlastností živých organizmov je stabilita a adaptabilita. Metabolická homeostáza (dynamická rovnováha), ktorá je nevyhnutná na existenciu a zabezpečenie základných metabolických a orgánových funkcií, je zabezpečovaná súhrnom chemických reakcií sprostredkovaných enzýmami a nazýva sa látková premena. Táto sa dá dosiahnuť aj za výrazne rozdielnych nutričných a s určitými problémami aj za niektorých patologických stavov, zásluhou veľkej adaptability biochemických procesov. Kapor neprijíma potravu.

Tráviace ústrojenstvo

Umožňuje kaprom prijímať potravu, spracovať ju a vstrebať živiny. Začína bezzubými ústami a pokračuje ústnou dutinou, v ktorej chýbajú slinné žľazy. V sliznici úst sa nachádza veľké množstvo hlienových buniek, ktorých výlučky uľahčujú prehltávanie. Pysky úst sa môžu vysúvať, čo umožňuje nasávanie drobných čiastočiek potravy.

Kapor nemá jazyk, na jeho mieste je jazylková kosť, pokrytá mäkkou svalovinou. Ústna dutina prechádza v hltan, ohraničený z bokov žiabrovým košom. Za hltanom sa nachádza pažerák, v ktorom sa nachádzajú pažerákové kosti s tromi radmi pažerákových zubov. Typický pažerák kaprovitým rybám chýba, na pažerák priamo nadväzuje črevo prebiehajúce v rôznych záhyboch, aby sa čo najviac zväčšila celková tráviaca plocha. Črevo za pažerákom je rozšírené do tzv. žalúdkovej časti čreva.

Na čreve môžeme rozoznať tri kľučky horné a tri dolné. Črevo má tri funkcie - trávenie potravy, vstrebávanie živín a odsun nestrávených látok (balastu). Na uľahčenie tohto procesu sa svalové vlákna črevných stien striedavo zmršťujú a uvoľňujú, a tak umožňujú jednak premiešanie črevného obsahu a jednak jeho posun k ritnému otvoru (peristaltický pohyb).

Plynový mechúr

Preliačením hornej časti tráviacej rúry vznikol plynový mechúr. Je umiestnený v chrbtovej časti brušnej dutiny a skladá sa z dvoch navzájom prepojených komôr. Zadná komora je prostredníctvom priechodného kanálika trvale spojená s tráviacou trubicou.

Plynový mechúr slúži kaprovi najmä ako hydrostatický orgán. Obsah plynov v jednotlivých komorách určuje polohu tela, umožňuje vyrovnávanie vnútorného tlaku plynov s vonkajším tlakom vodného prostredia, a tak umožňuje rybe pohyb v rôznych hĺbkach. Okrem toho plynový mechúr registruje zmeny tlaku, ktoré pomocou Weberových kostičiek prenáša do sluchovo-rovnovážneho orgánu.

Plynový mechúr spolu s Weberovým aparátom uľahčuje aj registráciu zvukových vĺn, ktoré kapor vníma približne v takom rozsahu ako človek.

Pečeň kapra

S trávením úzko súvisia dve tráviace žľazy - pečeň a podžalúdková žľaza. Pečeň je najväčšia žľaza tráviaceho ústrojenstva. Veľkosť závisí od ročnej doby a charakteru potravy. Najväčšia pečeň je na jeseň, pretože v nej sú uložené rezervné látky, predovšetkým tuk a glykogén. Pečeň vylučuje žlč, ktorá obsahuje žlčové farbivá bilirubín a biliverdin, ktoré emulgujú tuk do jemných kvapôčiek, a tak uľahčujú jeho trávenie.

Žlč zároveň aktivizuje enzým lipázu, ktorý trávi tuky. Žlčou sa odstraňujú i časti rozpadnutých krviniek a vylučujú sa z krvi škodlivé látky ako kyselina žlčová, močovina, železo a jedy. Preto má pečeň funkciu akejsi čistiacej stanice, pretože všetka krv prichádzajúca z tela do srdca musí prejsť pečeňou, v ktorej sa zbavuje škodlivých látok.

Podžalúdková žľaza

Je to žľaza s vonkajším a vnútorným vylučovaním. Vonkajším výlučkom je podžalúdková šťava, ktorá obsahuje enzýmy. Sú to látky dôležité pre trávenie - amyláza a maltáza, ktoré štiepia glycidy, trypsin, ktorý štiepi bielkoviny a lipázu, ktorá štiepi tuky. Pankreatická šťava sa vylučuje až keď je v tráviacom trakte potrava, hladná ryba ju vylučuje až po nasýtení. Vnútorným výlučkom je hormón inzulín, ktorý reguluje kolobeh cukru v tele. Náhodne, ale za normálnych okolností si pri dostatku potravy vyberá podľa svojich nárokov typické zložky potravy. Len pri nedostatku tejto potravy sa prispôsobuje a prijíma potravu inú.

Pre masiarov:

Kapor má velmi zlé maso, ktoré je tuhé a má odpornú kyslo-horkú chut, smrdí bahnom, je plné drobných a ostrých kostí ktoré sa spravidla zapichujú v krku a ,možu postihnutému privodit až smrt s následkom udusenia, preto kaprie maso nieje vhodné na konzum a aj často sposobuje hnačky. VAROVANIE: Kapor má dokonca v čase nerese maso prudko jedovaté, taktiež každý jedinec nad 10kg je jedovatý!!! Sposobuje dokonca až zápal a opuch mozgu a zlyhávanie vnútorných orgánov vášho tela. Vo vacčšine prípadov nastáva do 3 dní od otravy bolestivá smrt, nakolko na Slovensku nemáme potrebný zdravotný materiál na záchranu postihnutého. Daniel Vrablec - špecialista vo výžive odporúča kaprie maso vobec nekonzumovat ak len ojedinele a odporúča kapra v rozmedzí od 45-55cm, ktorý by nemal prinášat velké zdravotné riziko.

TOPlist